Koľko dní trvá policajtom odoslanie jedného listu?

Autor: Milan Kurota | 17.4.2018 o 12:33 | (upravené 17.4.2018 o 18:00) Karma článku: 10,65 | Prečítané:  6413x

Vtip o tom, ako policajti menia žiarovku asi poznáte. A ten o odosielaní pošty? Vlastne to bude vtip iný, to bude smútok.

Zrejme najznámejší vtip o policajtoch sa týka toho, koľko policajtov treba na výmenu jednej žiarovky. S osvetlením na polícii nemám negatívne skúsenosti, preto neviem posúdiť, či to má reálny základ. Podobná otázka však u mňa vzniká, keď vidím ako polícia zvláda takú elementárnu záležitosť ako je odoslanie listu.

Čo myslíte, koľko je normálna lehota na odoslanie listu? Nemyslím jeho napísanie, ale keď už je napísaný, jeho vloženie do obálky a odnesenie na poštu. Deň? Týždeň? Dva týždne?

Ja to vidím takto:

Pondelok: List s rozhodnutím sa podpíše.
Utorok: Podpísané rozhodnutie sa odovzdá oddeleniu pečiatkovania.
Streda: Rozhodnutie sa opečiatkuje.
Štvrtok: List sa odovzdá na oddelenie obálkovania.
Piatok: List sa vloží do obálky a zalepí.
Pondelok: Zalepená obálka sa odovzdá poštárovi.
Utorok: Pošta zásielku odošle.

 Vyšlo mi to 7 pracovných dní. Teoreticky si viem predstaviť určité zdržania a nech to trvá aj dva týždne. Ako je to však v skutočnosti? 

Aká je realita?

Dole uvádzam niekoľko príkladov aj s konkrétnymi číslami konaní, keď obyčajné odoslanie listu trvalo viac ako mesiac:

KonaniePodpísanéOdoslanéPočet dní
51/201730.3.201715.5.201746
516/201715.2.20176.3.201719
516/201721.4.201715.6.201755
517/201715.2.20178.3.201721
517/201721.4.201715.6.201755
1000/201711.5.20174.7.201754
1001/201711.5.20174.7.201754
1002/201711.5.20174.7.201754
1077/201724.3.20173.5.201740
1077/201718.5.201727.6.201740
1646/201724.3.201728.4.201735
1749/201710.5.201728.6.201749
1845/20177.1.20177.2.201731
1846/20177.1.20177.2.201731
2904/201727.4.201730.5.201733
3243/20176.5.20176.6.201731
3640/201721.5.20176.7.201746
4922/201720.9.201726.10.201736

 

Všetko sú to konania na Oddelení cudzineckej polície Bratislava (OCP), ktorá sa v poslednej dobe preslávila nekonečnými radami a aroganciou voči cudzincom, na čo sám vtedajší minister vnútra Róbert K. reagoval, že problémy sú spôsobené tým, že cudzinci pochádzajú z kultúrne odlišného prostredia. A vraj sa situácia zlepší v nových priestoroch na poli za Bratislavou. 

Ako vidíme, odosielanie listov trvajúce viac ako mesiac nie je ničím výnimočným, pomerne často sa stáva, že to trvá aj viac ako 50 dní. Sú dokonca aj takí smoliari, keď jedno rozhodnutie im polícia odosielala 21 dní a ďalšie rozhodnutie tej istej osobe 55 dní (konanie 517/2017), či jeho otec, kde sa prvý list posielal 19 dní a druhý list 55 dní. 

Je pravda, že zákon neurčuje lehotu, počas ktorej sa má list odovzdať, veď zákon nemôže myslieť na všetko. Namiesto toho v správnom poriadku nájdeme slovné spojenia ako povinnosť „postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania“, „zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov“, či „aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania“. V zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ sa dočítame, že „Policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor“.

 

Čo keď je pravda niekde inde

Ja uznávam, že možno sa mýlim, a možno problém nie je v neskorom odosielaní rozhodnutí. Je možné, že pravda je niekde inde. 

Zoberme si také konanie 1749/2017. Vieme, že lehota na rozhodnutie uplynula 30.05.2017 a čo keď polícia jednoducho na konanie zabudla, spomenula si až 28.06.2017, keď napísali rozhodnutie o prerušení so spätnou platnosťou? Teda ho antedatovali. Počas prerušenia konania lehota neplynie. 

Alebo konanie 51/2017, kde lehota uplynula 04.04.2017 a viac ako mesiac po lehote (15.05.2017) poslala polícia rozhodnutie o prerušení, počas ktorého lehota neplynie, so spätnou platnosťou dňom 30.03.2017. Teda akože pár dní pred koncom lehoty. Alebo konanie jej syna (49/2017), kde si polícia spomenula predsa len skôr (25.04.2017) ale stále po lehote na rozhodnutie. Ešte zvláštnejšie je to s jej druhým synom, konanie 48/2017, kde lehota uplynula tiež 04.04.2017, list s rozhodnutím bol odoslaný 15.05.2017, ale bol zrejme ešte aj nesprávne antedatovaný, keďže rozhodnutie o prerušení dali dňa 20.04.2017, teda viac ako 2 týždne po lehote.

Alebo konania 2505/2017 a 2506/2017, kde lehota uplynula 26.06.2017 a polícia odoslala rozhodnutie o prerušení už po lehote, dňa 03.07.2017 so spätným dátumom rozhodnutia akože dňa 05.06.2017.  

Do dokonalosti to dotiahol napríklad pracovník OCP ppráp. Peter Jurkovič, ktorý mal na starosti konanie 4922/2017. Maloletá cudzinka podala žiadosť 10.07.2017, lehota na rozhodnutie uplynula 09.10.2017. A akože vraj máme veriť tomu, že rozhodnutie o prerušení, ktoré bolo odoslané dňa 26.10.2017 bolo urobené ešte 20.09.2017. Vraj o mesiac skôr. V danom prípade bolo konanie dokonca prerušené z vymysleného dôvodu, teda z dôvodu, ktorý je v rozpore so zákonom. Čo je pravdepodobnejšie, že to polícia odoslala po 36 dňoch alebo na konanie menovaný jednoducho zabudol a napravil to akože tým, že si vymyslel dôvod na prerušenie a toto prerušenie potom pripravili, podpísali a odoslali list so spätným dátumom? 

 

Namiesto záveru

Odosielanie listov, písanie dátumov, dodržiavanie lehôt je asi to najjednoduchšie, čím sa polícia zaoberá. Keď nezvládajú ani takéto základy, ako potom môžeme veriť tomu, že svoje rozhodovacie právomoci zvládnu? Aj keď sa jedná „len“ o cudzineckú políciu, s ktorou väčšina Slovákov nikdy nepríde do styku, je potrebné si uvedomiť, že máloktorý policajt tam vydrží dlho a s veľkou pravdepodobnosťou prejde neskôr na inú políciu. Aké pracovné návyky si asi odnesie so sebou?

Na danú problematiku sa dá pozrieť aj z druhého uhla pohľadu. V poslednej dobe sa cudzinci na Slovensku spomínajú pomerne často, väčšinou je to však z dôvodu príchodu nekvalifikovaných alebo výrobných pracovníkov predovšetkým z Ukrajiny a Srbska. Namiesto toho, aby sme sa zamerali na to, ako prilákať kvalitných a vzdelaných cudzincov, prípadne špecialistov, či cudzincov, ktorí sem prídu založiť firmu, podnikať a tvoriť pracovné miesta, celá diskusia je len o tom, či a ako uľahčiť cudzincom prístup na nízko platené pozície. Vzhľadom k tomu, ako sa polícia často správa k cudzincom, ako veľa krát ponižuje cudzincov, ako celým účelom konania o udelení pobytu je často len to, ako nájsť dôvod na zamietnutie žiadosti, výsledkom je to, že práve tí cudzinci, ktorí by boli prospešní pre Slovensko zo Slovenska odchádzajú, prípadne na Slovensko ani radšej neprídu. A ostanú nám len tí lowcost roboši, ktorí sa do iných štátov EÚ nedostanú.  

Je potrebné zdôrazniť, že väčšina policajtov je dobrá, resp. sú objektívni pri posudzovaní žiadostí a to dokonca aj v Bratislave. Tá horšia menšina policajtov však robí Slovensku jednoznačne hanbu. Posúdiť nesprávne správanie sa a prístup policajtov k cudzincom je pomerne subjektívne, prakticky nedokázateľné a teda neskontrolovateľné. Na druhej strane však nedodržovanie lehôt a hry s dátumami ako uvádzam vyššie sú ľahko overiteľné záležitosti. Hore som uviedol do 20 prípadov, pri tisíckach žiadostí každoročne v Bratislave môžu byť podobných prípadov kľudne aj stovky. Sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR by sa aj na toto mohla zamerať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

290 novinárov: Nedovolíme, aby sa zabudlo na Jána a Martinu

Vyhlásenie novinárov po polroku od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Zrútená inštitúcia, propaganda Súmračná a miliardári na mizine (týždeň Petra Schutza)

Kto by chcel byť v Zuckerbergovej koži?


Už ste čítali?