Podľa dôvodovej správy je cieľom novely zefektívniť, urýchliť a spružniť systém upravujúci vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania. Zmeny nie sú vôbec výrazné, novela môže proces príchodu zahraničných zamestnancov čiastočne urýchliť, rozhodne ho však nezefektívňuje a nespružňuje. Predovšetkým však pre všetkých zavádza viaceré nové povinnosti.
Najdôležitejšia zmena, ktorá navyše zo záhadných dôvodov prešla bez povšimnutia, sa týka úplne všetkých zamestnávateľov a to aj tých, ktorí cudzincov nezamestnávajú a ani neplánujú zamestnávať. Touto novinkou je povinnosť nahlasovať úradom práce každé jedno voľné pracovné miesto. Za porušenie tejto povinnosti reálne hrozila pokuta vyše 33 000 EUR, čomu sa po upozornení našťastie podarilo zabrániť, navrhuje sa však sankcia vo výške 300 EUR.
Čo to znamená?
Napríklad taký ESET má na stránke www.profesia.sk 42 aktuálnych voľných pracovných miest. Nahlášku má len jednu. Ak by to takto bolo aj v januári, tak ESET buď nemá voľné pracovné miesta a možných uchádzačov o zamestnanie zavádza, alebo porušil 41 krát svoju povinnosť, za čo by mal dostať 41 krát pokutu po 300 EUR. A keď niekto tak opakovane porušuje zákon, zaslúži si riadnu kontrolu. (Nič proti ESET-u, vybral som ho len na ukážku)
Porušenie daného predpisu bude pre štátnych úradníkov navyše veľmi ľahké skontrolovať a bude sa jednať o najjednoduchšie udeliteľné pokuty. Každá firma totiž každého nového zamestnanca nahlasuje sociálnej poisťovni, a preto úradu práce stačí si len skontrolovať, či bolo na danú pozíciu nahlásené voľné pracovné miesto a ak nie, hneď môže posielať pokuty. A nemusíte byť ani ESET-om. Zamestnali ste prvého zamestnanca? Prihlásili ste ho aj seba v zdravotnej poisťovni, sociálnej poisťovni, na daňovom úrade? Smola, mali ste to vopred oznámiť úradu práce.
Dôvodom zavedenia tohto nezmyslu je vraj potreba identifikovať nedostatkové profesie na Slovensku, aby sa uľahčilo zamestnávanie cudzincov na tieto profesie, čím ministerstvo práce priznáva, že tisícky zamestnancov ministerstva práce, ústredia práce a jednotlivých úradov práce nemajú šajnu o tom, na aké pozície nám chýbajú ľudia.
Ďalšia zmena, ktorá sa netýka cudzincov je zákaz zamestnávateľom zakazovať zamestnancom hovoriť s kolegami o výške svojej mzdy. Nezdá sa mi, že toto je až taký veľký problém, aby to muselo byť v zákone, no ale teda bude.
Ostatné zmeny sa už týkajú zamestnávania cudzincov. Spomeniem aspoň nasledujúce.
Navrhuje sa, aby cudzincov mohli zamestnávať aj agentúry dočasného zamestnávania (ADZ), čo sú firmy, ktoré podľa potreby svojich zamestnancov prideľujú do iných firiem. Takáto ADZ však bude musieť vykonávať činnosť minimálne tri roky, bude môcť prideliť cudzinca do jednej firmy a nie meniť ich a užívateľský zamestnávateľ neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania počas predchádzajúcich piatich rokov. Čím sa popiera zmysel ADZ, ktorej náplňou činnosti je práve prideľovanie svojich zamestnancov podľa potreby iným zamestnávateľom a nie držanie svojho zamestnanca dlhodobo v inej firme. Zmena pomôže veľkým zamestnávateľom, ktorí nechcú mať svojich kmeňových zamestnancov a obchádzajú svoje povinnosti tým, že si najímajú zamestnancov radšej externe.
Ďalšou zmenou je, že zahraniční zamestnanci nebudú musieť dokladať doklad o svojom vzdelaní, táto povinnosť ostane len pre regulované povolania. Proces sa týmto zjednoduší starším cudzincom, ktorí ukončili vzdelanie v už neexistujúcom štáte (Sovietsky zväz, Juhoslávia), cudzincom, ktorí študovali v inom štáte a predovšetkým tým, ktorí nejaký ten extra doklad o vzdelaní ani nemajú.
Navrhuje sa zaviesť nová povinnosť pre zahraničných zamestnancov k žiadosti o udelenie pobytu doložiť aj potvrdenie obce, že ubytovanie spĺňa potrebné minimálne metre štvorcové. Zákon už nemyslel na to, akú lehotu bude mať obec na vydanie potvrdenia, čím si to podmieni, čo treba doložiť, koľko to bude stáť a pod. Týmto nesystémovým krkom pôjde opäť len o to, kto a ako vie ovplyvniť starostu, aby dal alebo nikomu inému nedal potrebné potvrdenie.
Zavádzajú sa dve lehoty pre cudzineckú políciu – vyžiadať si potvrdenie z úradu práce do 7 dní od prijatia žiadosti a rozhodnúť do 30 dní v prípade ak cudzinec ide na nedostatkovú profesiu. To je ináč veľmi úsmevné, berúc do úvahy, že taká bratislavská cudzinecká polícia sa preslávila nedodržiavaním 90-dňových lehôt, čo kamufluje falšovaním dátumov na rozhodnutiach a teraz dostali lehotu 30 dní, či na poslanie listu dokonca 7 dní.
Na túto zmenu je potrebné sa pozerať predovšetkým majúc na mysli nedávne zavedenie zjednodušenia zamestnávania cudzincov na nedostatkové profesie. Nevhodným výberom nedostatkových profesií s orientáciou sa na robotnícke profesie a terajším urýchlením ich príchodu na Slovensko dosiahneme len to, že Slovensko aj naďalej ostane lacnou pracovnou dielňou bez akéhokoľvek posunu na činnosti s vyššou pridanou hodnotou. Zo zákona vidno, že bol šitý na mieru veľkým zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú nízkopríjmových robotníkov. Naopak, malým a stredným podnikom, ktoré sú základom každej ekonomiky zákon výhody nedáva, a už vôbec neprináša žiadne zlepšenia pre vyššie alebo dokonca nadpriemerne zarábajúcich cudzincov.
V stále platnej Migračnej politike Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2020 sa hovorí:
Základným kritériom prijímania cudzincov v rámci riadenej ekonomickej migrácie je ich potenciál pre rozvoj slovenského hospodárstva a spoločnosti s preferenciou prijímania kvalifikovaných a vysoko kvalifikovaných migrantov s dôrazom na kultúrne blízke krajiny pôvodu.
Zjednodušenie prijímania nízkopríjmových cudzincov, na ktorých sa zameriavajú ostatné novely migračných zákonov, predstavuje skutočne potenciál pre rozvoj slovenského hospodárstva? Čo sme ako štát urobili pre to, aby k nám prišli kvalifikovaní a vysoko kvalifikovaní cudzinci? Ako zvýhodňujeme kultúrne blízke krajiny? Odpovede sú nie, nič a nijako. Treba mať na pamäti, že je len zhodou náhod, že k nám prichádzajú robotníci z Ukrajiny a Srbska. Vzhľadom na niekoľkomiliónovú emigráciu z Ukrajiny, vhodní Ukrajinci už došli, míňajú sa aj Srbi, sme ako spoločnosť pripravení na robotníkov z Bangladéša, alebo Afganistanu?
A prečo vlastne stále riešime robotníkov a nezaoberáme sa tým, ako prilákať IT špecialistov alebo chýbajúcich lekárov?
