reklama

Ako objednávací systém neodstráni rady na cudzineckej polícii a čo radšej treba urobiť

Už týždeň je spustený objednávací systém na cudzineckú políciu, ktorý má byť všeliekom na odstránenie radov na polícii. O tom, že rady ani po jeho zavedení nezmiznú a čo treba urobiť, aby naozaj zmizli si povieme v tomto článku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že objednávací systém je krokom vpred, krokom, ktorým cudzinecká polícia vstupuje do 21. storočia. Neskoro, ale predsa. A to je koniec pozitívnych správ. 

Písať o mnohých nedostatkoch systému, že na veľa aj základných veci nemyslí, že je absolútne user-unfriendly, má plno detských chýb, je zbytočné. Čakal niekto opak? Snáď sa to časom zlepší.

Objednávací systém má byť nástrojom, ktorý odstráni, alebo aspoň pomôže odstrániť nekonečné rady na cudzineckej polícii. O tom, že online objednávanie žiadnym spôsobom tieto rady na polícii neodstráni je tento článok. A dôvod na moje tvrdenie je jednoduchý. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Príčina, že ľudia stoja v rade bežne aj vyše 24 hodín je v matematike. Ak porovnáme počet žiadostí, ktoré je polícia schopné prijať s počtom žiadostí, ktoré chcú ľudia podať, vidíme veľký nepomer v neprospech polície. Ak polícia je schopná vybaviť napríklad 50 ľudí, ale príde ich 100, je úplne jedno, či oni prídu osobne, alebo sa objednajú online, stále ostane polovica nevybavená. 

Uvedomuje si to niekto v polícii?

Jedným z dôvodov uvedeného nepomeru je napríklad aj to, že počet občanov tretích štátov s prechodným pobytom v SR sa za posledného dva a pol roka zdvojnásobil a bez radikálnych zmien systému nie je možné súčasnú situáciu zlepšiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možnosti, ako napraviť súčasný stav sú na obidvoch stranách: zvýšiť počet stránok na vybavenie a znížiť počet návštev polície. To sa môže dosiahnuť napríklad nasledujúcimi spôsobmi:


Občania členských štátov EÚ

Pobyt na Slovensku má v súčasnosti zhruba 55 000 občanov iných členských štátov EÚ. Na rozdiel od občanov tretích štátov v prípade občanov EÚ po podaní žiadosti neprebieha konanie o udelení pobytu ale ich pobyt vzniká, ak to zjednodušíme, automaticky podaním žiadosti. To isté sa týka aj ich rodinných príslušníkov (manžel/ka, deti). K žiadosti sa neprikladá takmer nič.

Presunutím celej, ale zato nie veľmi komplikovanej, agendy občanov členských štátov EÚ mimo oddelení cudzineckej polície na presne tie isté úrady, kam za svojim občianskym preukazom chodia občania Slovenskej republiky, by sme veľmi jednoducho vedeli ubrať časť činnosti z cudzineckej polície. Občania členských štátov EÚ majú na Slovensku mnoho rovnakých práv ako občania SR a týmto by sme ich k nám ešte priblížili. Navyše by sme sa aspoň pred kolegami z EÚ nemuseli hanbiť za to, ako vyzerajú oddelenia cudzineckej polície, veď aj to najposlednejšie klientske centrum vyzerá lepšie ako akákoľvek cudzinecká polícia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je celkom možné, že klientske centrá by to zvládli aj bez zvýšenia svojej personálnej kapacity, keďže namiesto 12 oddelení cudzineckej polície by sa občania EÚ a ich rodinní príslušníci rozpŕchli po vyše 80 klientskych centrách a oddeleniach dokladov, napríklad namiesto jedného preplneného oddelenia v Žiline by ich bolo v Žilinskom kraji 15. 


Zamestnanci

Nedostatok policajtov je známa vec a nevyrieši to ani cudzinecká polícia. Navyše, na príklade otvorenia nového oddelenia cudzineckej polície v Ružomberku vidíme, že to je síce správny smer ale extrémne dlhý proces. 

Jednou z možností je zamestnať civilných zamestnancov, aby vykonávali časť práce príslušníkov policajného zboru, lebo nájsť civilov, je jednoduchšie ako vybrať policajtov. Alebo si skutočne niekto myslí, že napríklad fotiť cudzincov zvládnu len policajti a nikto iný? Aj samotný príjem žiadostí a ostatnú administratívu s tým spojenú by mohla mať na starosti civilná pracovná sila. Polícii by z pobytovej agendy ostalo to najdôležitejšie – rozhodovanie o podaných žiadostiach. Ochrana hraníc, administratívne vyhostenia, nelegálna migrácia by ostali bez zmien. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja si viem živo predstaviť, že kompletne celú pobytovú agendu vrátane rozhodovania by mali na starosti civilný pracovníci, či dokonca by sa to mohlo outsorsovať na externé firmy, ktoré by prešli výberovým konaním. Outsorsovanie časti výkonu policajných činností na externých dodávateľov je moderným trendom už aj v Európskej únii, stačí sa pozrieť napríklad na Spojené kráľovstvo, či susedné Rakúsko. Slovensko by mohlo začať v cudzineckej polícii a na začiatok s civilnými zamestnancami.


Podávanie žiadostí na konzuláte 

Na základe minuloročných zmien môžu cudzinci, ktorí potrebujú vízum na vstup do Schengenu, podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na konzuláte v zahraničí, alebo tam získať národné vízum, s ním prísť na Slovensko a až potom tu podať žiadosť. Cieľom bolo, aby sa viac žiadostí podávalo na konzulátoch a polícia bola oslobodená od tejto činnosti. V praxi to dopadlo tak, že vzhľadom k tomu, že konzulátom sa nezvýšili personálne kapacity, poradovníky na podanie žiadosti na konzulátoch sú na x mesiacov a dokonca až rokov dopredu. O tom, aká je to hanba snáď netreba hovoriť. Preto si radšej mnohí cudzinci na konzuláte vybavia vízum, čo im často na konzulátoch aj radia, a na základe víza aj tak prídu podávať žiadosť na oddelenie cudzineckej polície. 

Celé je to neefektívne plytvanie času štátnych zamestnancov. Najprv na konzuláte jeden človek prijíma žiadosť na vízum a kontroluje dokumenty. Potom ich pošlú na riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, kde ich iný človek opäť skontroluje a vyhodnotí. Ak cudzinec dostane vízum, príde na Slovensko, kde tieto isté dokumenty odovzdá na polícii, kde ich pri podávaní žiadosti už tretí štátny zamestnanec opätovne a podrobne kontroluje a v priebehu konania sa štvrtý človek štvrtý krát zaoberá tými istými dokumentami.

Čo je to za efektivita práce?

Riešením je, aby na konzulátoch namiesto žiadostí na vízum, s ktorým potom prídu podávať žiadosť o pobyt na Slovensko, podávali priamo žiadosti o udelenie samotného pobytu. Toto však v súčasnosti konzuláty robiť nechcú lebo je to pre nich niekoľkohodinová strata času kvôli jednej žiadosti, nemajú na to kapacitu, nevedia to (často v rozpore so zákonom vyžadujú dokumenty navyše alebo nesprávne dokumenty) a keďže to pre nich ani nie je ich primárna agenda tak sa tak k tomu aj stavajú. 

V prípade podávania na konzulátoch žiadostí o udelenie víz, na základe ktorých podajú potom cudzinci žiadosť o udelenie prechodného pobytu už na polícii, by sa mohli dokumenty z konzulátu poslať rovno na políciu, cudzinec by dostal stanovenú lehotu, v ktorej by prišiel podať žiadosť na políciu, ale bez dokumentov, ktoré by ho už čakali na polícii a tým pádom by menej ľudí kontrolovalo tie isté dokumenty.


Podávanie žiadostí na zamestnanie

Počet cudzincov s udeleným prechodným pobytom na účel zamestnania vyrástol za posledného jeden a pol roka trojnásobne, čo je najviac zo všetkých účelov prechodného pobytu a takýto nárast nemá obdobu pri udeľovaní pobytov na Slovensku. Je to navyše snáď jediný pobyt, pri ktorom samotný cudzinec nie je najdôležitejšou osobou, ňou v danom prípade je zamestnávateľ a udelenie pobytu závisí predovšetkým od zamestnávateľa. Podávanie žiadostí pre takýchto cudzincov by sa zefektívnilo, keby žiadosť mohol podať za cudzinca jeho budúci zamestnávateľ. V niektorých iných prípadoch zákon už aj teraz umožňuje, aby sa žiadosť nemusela podať osobne. Čas na podávanie žiadostí a ich spracovanie by sa ušetril aj tým, keby zamestnávatelia mohli takéto žiadosti podávať hromadne za viacerých svojich budúcich zamestnancov naraz. Nemuseli by odovzdávať napríklad 10 rovnakých potvrdení do 10 konaní, ale jedno hromadné potvrdenia do jednej hromadnej žiadosti. Splnenie podmienok na strane zamestnávateľa by sa kontrolovalo len jeden krát a jednotlivo by sa posudzovalo len splnenie podmienok na strane cudzinca. 


Elektronizácia

Viacero povinností cudzincov voči cudzineckej polícii by sa dalo riešiť diaľkovo bez prítomnosti cudzincov na polícii. Lebo každé stretnutie cudzinca s policajtom je strata času pre jedného aj pre druhého. Napríklad, keď doklad o pobyte (občiansky preukaz pre cudzincov) má skrátenú platnosť z dôvodu kratšej nájomnej zmluvy je potrebné, aby sa cudzinec opätovne odstavil na políciu, doniesol nájomnú zmluvu, tam mu odoberú opätovne odtlačky prstov a sfotografujú ho. Prečo by sa tento a podobné úkony nemohli robiť elektronicky? Napríklad cez slovensko.sk. Cudzinec by tam elektronicky podal žiadosť, použili by sa jeho predchádzajúce biometrické údaje, ktoré polícia aj tak má a ktoré sa nezmenili a v danom prípade by sa nájomná zmluva naskenovala, alebo prinajhoršom poslala poštou v stanovenej lehote. 

Podobne elektronicky, so zoskenovaním nájomnej zmluvy alebo jej odoslaním poštou, by sa dala riešiť aj zmena adresy počas platnosti udeleného pobytu. 

Po podaní žiadosti o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu sa niekedy cudzinci chcú informovať o tom, v akom je to stave, či je všetko v poriadku a pod. Bez osobnej návštevy sa to väčšinou nedá. Toto by sa takisto dalo riešiť elektronicky, alebo dokonca aj telefonicky s overovacím kódom. Keď sa dá v súčasnosti telefonicky komunikovať s bankou a zadávať príkazy na úhradu, nie je dôvod, aby to nešlo aj s políciou.


Udeľovanie pobytov

Prechodný pobyt na účel zamestnania môže byť udelený a aj obnovený na päť rokov, keďže však úrady práce dávajú potvrdenia maximálne na dva roky, pobyt sa väčšinou udeľuje tiež na dva roky. Prechodný pobyt na účel podnikania sa dá udeliť na tri roky, v praxi je to väčšinou na 1-1,5 roka. 

Spôsob ako znížiť počet návštev na polícii je udeľovanie pobytov pri splnení určitých kritérií na dlhšie obdobie. Takýmito kritériami môže byť napríklad vyššia mzda, vybraný preferovaný budúci predmet podnikania s vyššou pridanou hodnotou, plán na zamestnanie väčšieho počtu Slovákov a pod. 

Samozrejme, nič nebráni polícii, ako prostriedok voči možnému zneužívaniu, samostatne a bez súčinnosti s cudzincom počas udeleného pobytu skontrolovať výšku jeho mzdy v Sociálnej poisťovni presne tak isto ako aj dnes to robia iné orgány štátnej správy, či banky. Takisto sa online dá zistiť počet zamestnancov a výsledky všetkých firiem sú už x rokov na internete. 

Berúc do úvahy súčasné IT možnosti si viem živo predstaviť, že by danú kontrolnú činnosť vykonával jednoduchý automatizovaný informačný systém sa analýzu dát. Na druhej strane, mám neviem čím zapríčinené obavy, že by bol takýto systém niekoľkonásobne predražený. 

Preferovanie vybraných skupín cudzincov

Migračná politika SR hovorí o preferovaní „prijímania kvalifikovaných a vysoko kvalifikovaných migrantov s dôrazom na kultúrne blízke krajiny pôvodu“. V skutočnosti sa to však nedeje. Existujú síce nedostatkové zamestnania, pre ktoré sa zjednodušilo udeľovanie pobytov, prevládajú však medzi nimi manuálne činnosti a práce s nižšou pridanou hodnotou. Na druhej strane však Slovensko kriticky zlyháva v lákaní kvalifikovaných a vzdelaných cudzincov. Čo sa týka štátov, odkiaľ k nám idú cudzinci, na prvých troch miestach sú slovanské štáty, ale je to skôr zhoda náhod ako nejaká zásluha Slovenskej republiky.

Horeuvedené ale aj iné zefektívnenia systému by sa mohli aplikovať napríklad na vybrané preferované profesie a predmety podnikania a, ak by to nebolo v rozpore so zákazom diskriminácie, aj na vybrané štáty. Utvoril by sa nejaký wanted list, zoznam preferovaných cudzincov.

Na druhej strane by sa mohol urobiť blacklist, kde by boli prefesie, predmety podnikania alebo iné kritériá, o ktoré nemáme záujem a, ak by to bolo možné, aj nechcené štáty. Udeľovanie azylov alebo doplnkovej ochrany by týmto nebolo dotknuté. Žiadosti z blacklistu by sa vôbec ani nemuseli prijať, čím by sa ušetril čas na posudzovanie žiadosti.


Stránkové hodiny

Napríklad extrémne preťažené Oddelenie cudzineckej polície Dunajská Streda má len tri stránkové dni a za celý týždeň iba 21 stránkových hodín...

Bez ďalšieho komentára dodám, nech je nám vzorom cudzinecká polícia v Kyjeve:

Obrázok blogu


S radami na polícii treba niečo robiť, keďže objednávací systém ich neodstráni. Dokonca môže byť kontraproduktívny a to hneď z dvoch dôvodov. Po prvé tým, že sa polícia týmto riešením uspokojí a do krokov, ktoré by v skutočnosti mohli odstrániť rady na polícii sa ani nepustí. Po druhé tým, že nemožnosť prenesenia termínu na iný deň, alebo jeho zrušenia bude spôsobovať, že policajt bude čakať cudzinca, ktorý ani nepríde a iného cudzinca zatiaľ neprijme, čím sa zníži efektivita práce.

Zavedenie zmien, ktoré je potrebné uskutočniť a niektoré z nich som hore uviedol, bude trvať určitý čas. Čo sa dá spraviť okamžite je aspoň zlepšiť obraz cudzineckej polície v očiach cudzincov a aj verejnosti. Blíži sa zima, teploty pod bodom mrazu, čo bráni polícii nechať budovy cudzineckej polície otvorené aj cez noc, aby cudzinci nemuseli ako nejakí untermenschen podradne čakať pred budovami polície, či v niektorých prípadoch až za plotom? Dokonca by sme im mohli umožniť aj takú vymoženosť, aby počas čakania v rade mohli ísť na WC v budove polície a nie do kríkov. Na toto nič netreba, vo vnútri aj tak je vždy aj stála služba, ktorá by mohla robiť dozor. Veď choďte si na skúšku hneď zajtra skúsiť odstáť celú noc pred políciou v takej Žiline a uvidíte, ako sa budete cítiť.

Alebo sa naozaj čaká na to, až prvý cudzinec zamrzne pred cudzineckou políciou?

Milan Kurota

Milan Kurota

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Od nás všetkých závisí, či sa ako spoločnosť pohneme dopredu alebo len budeme tápať namiestie a či sa nebodaj vyberieme na cestu späť. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu