Negatívne dôsledky zmien obchodného zákonníka

Autor: Milan Kurota | 8.12.2019 o 12:32 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  819x

Od roku 2020 bude účinná významná reforma obchodného zákonníka, ktorá zavádza viacero noviniek. Na negatívne dôsledky týchto zmien nikto nemyslel.

Od roku 2020 bude účinná významná reforma obchodného zákonníka, ktorá zavádza viacero zmien. Napríklad sa zjednoduší rušenie tých firiem, ktoré porušujú zákon, ale skomplikuje sa, ak chcete zrušiť firmu podľa zákona. Či je to správne, nech porozmýšľa každý sám. 

Tento článok sa však venuje iným novinkám. Jednou zo zmien a z celoslovenského hľadiska nie veľmi významnou je to, že do obchodného registra sa už nebudú zapisovať fyzické osoby. Na tom nie je nič zlé. Znamená to ale, že zahraniční živnostníci, ktorí sa doteraz povinne zapisovali do obchodného registra sa tam už od októbra 2020 zapisovať nebudú. 

 

Táto nevinná zmena má niekoľko ďalekosiahlych dôsledkov:

  • Cudzinci už nebudú potrebovať prechodný pobyt na založenie živnosti, ale na firmu áno.
  • Zahraniční živnostníci už nebudú musieť viesť podvojné účtovníctvom, kým firmám povinnosť ostane.
  • Zahraniční živnostníci si už budú môcť uplatňovať nielen nezdaniteľnú časť ale aj paušálne výdavky.
  • Prakticky hociktorý cudzinec získa založením živnosti verejné zdravotné poistenie na Slovensku a to aj bez pobytu.
  • Otvára sa najvýhodnejšia možnosť na dovoz lacnej pracovnej sily zo zahraničia.

O niektorých z týchto dôsledkov podrobnejšie:

 

Povolenie na pobyt zahraničných živnostníkov a konateľov

Podľa v súčasnosti platnej slovenskej legislatívy ak sa chce cudzinec, ktorý nie je občanom EÚ alebo OECD, stať konateľom slovenskej SRO (ale aj členom predstavenstva a.s., či prokuristom) alebo živnostníkom musí najprv získať povolenie na pobyt. Od októbra 2020 povinnosť mať pobyt ostane len konateľom firiem, ale živnosť si budú môcť cudzinci založiť aj bez pobytu.

Povinnosť mať povolenie na pobyt ako podmienka na to, aby sa cudzinec stal konateľom slovenskej firmy je pomerne zvláštna právna norma a je istým slovenským špecifikom, keďže ju nenájdeme v právnych predpisoch Českej republiky, Poľska, Rakúska ani Maďarska a pochybujem, že niekde v EÚ niečo podobné existuje. 

Dnes už asi ťažko zistíme, prečo to máme v zákone, vlastne ono to v zákone ani nie je, je to vo vyhláške ministerstva spravodlivosti č. 25/2004 Z. z., ale veľkú logiku nedáva. Dôsledky sú len dva: cudzinci, ktorí by chceli na Slovensku firmu, ale nechcú pobyt, si firmu u nás radšej ani nezaložia a pôjdu podnikať, platiť dane a zamestnávať ľudí radšej inde. Alebo, na druhej strane, sú nútení si vybaviť pobyt, o ktorý ani nemali záujem, potom si ho zrejme ani nepredĺžia, ale vzniká len úplne zbytočná byrokracia a náklady ako preňho tak aj pre Slovensko.

Ak si niekto myslí, že týmto obmedzením zabránime fiktívnemu zakladaniu firiem s nekontaktnými zahraničnými konateľmi, vedzte, že na tento účel nám smelo poslúži aj José Gonzáles z Mexika alebo Mustafa Öztürk z Turecka, teda z členských štátov OECD, ktorí pobyt v SR nepotrebujú. Nehovoriac už o občanoch EÚ, alebo o našich vlastných spoluobčanoch. 

Založením firmy na Slovensku nezískava cudzinec žiadne daňové úľavy a ani nároky na rozdiel od živnosti (viď ďalšie body), preto Slovensko nič nestratí ak sa umožní cudzincom, aby sa stali konateľmi v slovenských firmách aj bez prechodného pobytu. Navyše, zrušením daného obmedzenia by sa umožnilo záujemcom zo zahraničia začať s podnikaním cez firmu už aj bez pobytu a ak by mali skutočne záujem alebo potrebu v udelení pobytu, zahájením podnikania pred podaním žiadosti by zvýšili svoje šance na získanie povolenia na pobyt v budúcnosti. 

Namiesto toho, aby sme umožnili cudzincom založiť si firmu aj bez pobytu, sme im umožnili založiť si bez pobytu živnosť, čo má viaceré negatívne dôsledky.

 

Nezdaniteľná časť základu dane a paušálne výdavky

Nezdaniteľná časť základu dane bola doteraz jedinou ekonomickou výhodou zahraničných živnostníkov v porovnaní s firmami. Od októbra 2020 sa k nej pripájajú aj paušálne výdavky, čo znamená, že zahraniční živnostníci si budú môcť uplatniť nezdaniteľnú časť a paušálne výdavky za tých istých podmienok ako občania Slovenskej republiky. 

Na použitie paušálnych výdavkov je prakticky len jedno obmedzenie – živnostník nemôže byť platiteľom DPH. Nezdaniteľná čiastka má obmedzenia, ktoré sa v praxi nedajú reálne skontrolovať: cudzinec musí byť buď daňový rezident SR alebo 90% jeho celosvetových príjmov musí byť zo Slovenska.  

Zákon č 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov je tak nastavený a aplikačná prax je taká, že najvýhodnejšie podmienky na získanie a obnovenie prechodeného pobytu na účel podnikania majú zahraniční živnostníci s príjmami do 500 € mesačne. V čistom im postačuje už 350 € mesačne, čo je menej ako minimálna mzda. Takýmto cudzincom, ktorí dosiahnu čistý zisk okolo 350 € mesačne, polícia úplne bez problémov udeľuje povolenie na pobyt a predlžuje ich pobyt na Slovensku. Od októbra ako bonus získavajú navyše ďalšiu výhodu a kým v súčasnosti platia daň aspoň pár desiatok eur ročne, od októbra nebudú musieť platiť žiadnu daň. Nula. Nič.

Ešte raz: Najlepšie podmienky na získanie a obnovenie prechodeného pobytu na účel podnikania budú mať cudzinci, ktorí neplatia žiadne dane.

 

Slovenské zdravotníctvo sa otvára celému svetu

Zmenou zákona od januára 2018 prišli zahraniční štatutári slovenských firiem (konatelia SRO, členovia predstavenstva a.s.) o možnosť mať verejné zdravotné poistenie na Slovensku, ak majú na Slovensku len prechodný pobyt, nie trvalý. Takýto podnikateľ môže vo svojej firme dosiahnuť neviem aký vysoký zisk, platiť vysokú daň, zamestnávať x Slovákov ale o možnosť mať verejné zdravotné poistenie sme ho pripravili pred dvoma rokmi a to bez reálnych dôvodov

Výsledok je taký, že nekvalifikovaný zahraničný pomocný pracovník niekde na stavbe, či živnostník, poistení budú a spolu s ním aj ich deti, ale zahraničný konateľ slovenskej firmy s prechodným pobytom poistený nie len, že nie je, ale ani byť nemôže.

A teraz zmena od roku 2020:

Založením živnosti, na ktorú už nebude potrebný prechodný pobyt a vznikom povinnosti platiť zdravotné odvody získajú všetci cudzinci mimo EÚ právo využívať slovenské zdravotníctvo. Akože úplne celý svet. (Výnimkou sú len prípady, ak to medzinárodná zmluva neumožňuje. Týchto zmlúv však veľa nie je.) 

Zoberme si takú západnú Ukrajinu, z ktorej emigrovali už aj tí lekári, ktorí nechceli. Za 70 EUR mesačne hocikto žijúci pri slovenských hraniciach získa právo liečiť sa u slovenského lekára a na náklady slovenskej zdravotnej poisťovne. No nekúp to!

Teda cudzinec, ktorí je konateľom slovenskej obchodnej spoločnosti a má udelené povolenie na prechodný pobyt na území SR nemá nárok byť verejne zdravotne poistený, kým zahraničný živnostník bude verejne zdravotne poistený aj bez povolenia na pobyt. 

Vidí tam niekto logiku?

 

Super možnosť na dovoz lacnej pracovnej sily

Ak chce teraz slovenská firma zamestnať občanov tretích štátov potrebuje určitú formu súhlasu z úradu práce a z cudzineckej polície, najčastejšie od obidvoch inštitúcii. Toto sa však zmení. Zmena zákona účinná od októbra 2020 umožní, aby cudzinci „pracovali“ na Slovensku aj bez povolenia na pobyt a to na základe živnosti a bezvízového styku, teda počas 90 dní v priebehu pol roka. Bude to možné na pozíciách, kde nevzniká závislá činnosť, napríklad v stavebníctve, poľnohospodárstve a pod. Fabriky majú nateraz smolu.

A tak, slovenská stavebná firma pôjde na Ukrajinu alebo do Srbska, odkiaľ pochádza najviac zahraničných zamestnancov, nájde tam skupinu robotníkov, pozakladá im živnosti a dovezie ich na 90 dní na Slovensko. Sľúbi im napríklad 400 € mesačne, za menej by zrejme nešli a viac im dávať netreba (či im aj reálne zaplatí, ukáže až prax), takíto podnikatelia budú pracovať kľudne aj každý deň, zákonník práce sa na nich nevzťahuje a vlastne, čo iné by tu aj robili. Po 90 dňoch ich odvezie naspäť, kde budú oddychovať a míňať zarobené peniaze a slovenská firma dovezie novú skupinu živnostníkov. 

Či tí živnostníci podajú napríklad daňové priznanie po skončení roka – nevedno, nie je to povinnosť slovenskej firmy. Možno aj podajú, veď daň aj tak platiť nebudú žiadnu a za zaplatené odvody dostanú ako benefit možnosť liečiť sa na Slovensku. 

Ak to tí chudáci cudzinci prežijú a dostanú aj reálne zaplatené, tak to bude win-win riešenie pre obidve strany.

Či je toto presne to, čo chceme od cudzincov v roku 2020, nech si odpovie každý sám.

 

Návrhy

Riešenia som už načrtol vyššie, stručne by to malo byť nasledovné: 

  • Zrušiť slovenskú anomáliu – nelogické obmedzenie a teda umožniť, aby sa štatutárnym orgánom slovenských obchodných spoločností mohli stať aj cudzinci bez povolenia na pobyt v SR.
  • Vrátiť možnosť byť verejne poistení v SR aj zahraničným štatutárnym orgánom slovenských obchodných spoločností s povolením na pobyt na Slovensku.
  • Podmieniť získanie nároku na verejné zdravotné poistenie pre zahraničných živnostníkov získaním povolenia na pobyt v SR.
  • Možnosť uplatniť si paušálne výdavky a nezdaniteľnú časť základu dane naviazať na daňovú rezidenciu na Slovensku získanie povolenia na pobyt.
  • Aby sa zabránilo fiktívnemu zakladaniu živností cudzincom ako náhrade pracovného pomeru, podmieniť založenie živnosti povolením na pobyt v SR.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?